Smrdáky – kríž (1893) v chotári

Na kraji chotára obce, pri starej ceste do Oreského, bol postavený kríž. Cesta dnes existuje len v niekoľkých úsekoch a preto aj dnešný kríž (viz foto) už stojí v poli. Na tom mieste postavil Martin Kozoidka v roku 1893 kríž. Ten nemal základinu, preto na jeho vynovenie použili prostriedky zo základín ďalších krížov a v roku 1899 ho vymaľovali a zhotovili pri ňom ohrádku. Gbelský farár a dekan Kuna ho potom vysvätil spolu s krížom na smrdáckom cintoríne 23. júla toho roku.

Tieto relevantné informácii o kríži publikoval M. Hoferka. F. Dúbravský zaznamenal povesť od ľudového rozprávača, ktorý ju počul v roku 1864 a ktorá by sa mohla vzťahovať k predchodcovi tohto kríža.

Holíčsky mäsiar na trhu v Senici nič nekúpil a keďže neminul peniaze, vyhliadol si ho darebák, ktorý ho chcel olúpiť. Vyčkal ho pod mohutným dubom pri Oreskom vrchu, ktorý bol vtedy celý zalesnený a keď sa blížil pocestný tak toho zabil. Lenže mäsiar šiel inou cestou a darebák zabil omylom murára z Radošoviec, ktorý peniaze nemal. Kamenári zo Senice potom na mieste vraždy postavili neumele tesaný kamenný kríž. Vrah šiel po čase tým istým miestom a chcel sa pod dubom schovať pred dažďom. O kríži ešte nevedel a keď ho zočil, v tme sa mu biely kríž javil ako duch zabitého. Dal sa na bezhlavý útek, pri ktorom sa ťažko zranil a pred tým ako na mieste dokonal, prezradil okoloidúcim ženám, čo vykonal.

F. Dúbravský popísal umiestnenie kríža. Na ceste z Rybiek do Radošoviec, skoro na orešskom vrchu je kríž pri chodníku, ktorý vedie do Smrdák. A keďže aj nové kríže sa tradične stavali na miestach starých, je možné, že kríž nechal postaviť Martin Kozoidka na mieste toho z povesti. Dnes však na tomto mieste stojí ich ďalší nasledovník z oveľa novšieho obdobia, jednoduchý drevený kríž bez nápisov na betónovom nosníku. Ako poznámku by sme mohli uviesť tradíciu sprostredkovanú V. Kráľovičom (spomíname na inom mieste pri kríži z Oreského), podľa ktorého tento smrdácky kríž, prípadne jeho predchodca stával niekedy v chotári Oreského, aj keď nevedno, či bol premiestnený, alebo sa zmenili chotárne hranice.

 

Použitá literatúra:

Martin Hoferka: Z cirkevných dejín obce, in: Smrdáky – Z kultúrneho dedičstva, Smrdáky – Skalica 2001, str. 21

Ferdinand Dúbravský: Starý kríž – Vypráva M. H...k, in: Záhorie 3/1996, str. 28

powered by contentmap