Martin Horinka opravuje sochy a pomníky

Martin Horinka (*26. 1. 1982, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ) je rodák z Gbelov. Žije a umelecky tvorí v Uníne, pracuje v Skalici.

Tvoja práca s Tvojou tvorbou nesúvisí, väčšina ľudí nemá to šťastie, aby práca bola ich koníčkom. Ty si si vypestoval vzťah k výtvarnému umeniu od detstva.

 

Už ako školák som túžil byť reštaurátorom, no moje cestičky viedli na učňovku, kde som sa vyučil elektrikárom. Ale na škole som namiesto zapájania elektrorozvádzačov maľoval a vyrýval do pracovného stola ornamenty. Moje práce patria medzi naivistický štýl, ako podotkol akademický sochár Peter Mészároš.

Vždy som inklinoval k starožitnostiam a niektoré som i reštauroval pre svoju potrebu. Posledné dva roky som sa venoval svojpomocnej oprave našej chalupy, kde som robil hlinené omietky a repliku pôvodného sedliackeho stropu. Reštaurovanie a obnova starých vecí boli a sú mojím snom a pomaly si ho aj plním. Je pravda, že táto činnosť ide aj na úkor rodiny a nedá sa vykonávať bez jej pochopenia. Rád by som sa preto poďakoval mojej manželke Gabike za trpezlivosť, láskavosť a morálnu i finančnú podporu.

 

Keď som naklikal Tvoje meno do internetového vyhľadávača, našiel mi Tvoju stránku http://liniapokoja.webnode.sk/ a ďalšiu prezentáciu na stránke ÚĽUV, vidno, že sa venuješ viacerým výtvarným technikám, často so sakrálnymi motívmi.

 

Som sochár, maliar, remeselník, tvorím hlinené omietky, interiérové a exteriérové dekorácie a reliéfy, mozaiky, nástenné maľby a iné. V roku 2009 som začal modelovať z hliny plastiky a reliéfy a zo starovekých črepín vytvárať mozaiky, ktoré som aj vystavoval a príležitostne predával.

 

Zaujímajú Ťa drobné pamiatky, sochy, kríže, pomníky.

 

Ako sochár som si vo svojom okolí všímal neudržiavané, silne znečistené a poškodené pomníky padlých vo vojnách, kríže, sochy svätcov, pamätné tabule, ktoré boli postavené na počesť ľudí, ktorí pre našu krajinu a kultúru veľa vykonali.

 

Ako si sa dostal k reštaurovaniu sôch a pomníkov, ako Ťa to vôbec napadlo, človek k tomu potrebuje konkrétne znalosti, technickú zručnosť a ešte aj vieru vo svoju zručnosť.

 

Pred časom som sa začal informovať a neskôr aj zapájať do opráv a reštaurovania na vlastnú päsť. Musel som siahnuť hlboko do rodinného rozpočtu a postupne si zadovážiť potrebnú techniku. Tieto pamiatky vo veľkej miere chátrajú a potrebujú nutnú údržbu, ba v niektorých prípadoch aj záchranu. Zisťoval som si či nie sú zapísané v Zozname kultúrnych pamiatok Slovenska. Na pamiatky, ktoré nie sú zapísané v uvedenom zozname sa v súčasnosti žiaľ, často zabúda. Najmä v dnešnej pohnutej dobe je dôležité ich pre nás i nastávajúce generácie zachovať. Plánujem založiť občianske združenie na záchranu dedičstva našich otcov.

 

O reštaurovaní mám len veľmi povrchné znalosti, mohol by si priblížiť základné technologické postupy, ktoré sa pri oprave pomníka uplatnia.

 

Základom je mechanicky očistiť a umyť pomník od machov, lišajníkov a povrchových nečistôt, prípadne podľa potreby aj opieskovať. Po mechanickom očistení pomník treba natrieť hĺbkovým odstraňovačom korienkov machov, ktoré sú hlboko v póroch pieskovca. Keď potom dokonale vyschne, opravia sa trhliny, praskliny a domodelujú sa mechanicky poškodené a chýbajúce časti. Niekedy je treba naniesť fixujúcu nano-vrstvu, ktorá spomalí degradáciu pieskovca a predĺži jeho životnosť. Každá práca je však individuálna a žiada si osobitný prístup a postup.

 

Myšlienka založiť OZ na ochranu pamiatok je zaujímavý počin. Si cieľavedomý človek, ale nebojíš sa, ak aj OZ vznikne, či sa Ti podarí naplniť jeho činnosť zmysluplným obsahom? A nebojíš sa, či sa počiatočné nadšenie postupne predsa len nevytratí dostratena?

 

Chcel by som sa záchranou pamiatok neuvedených v Zozname kultúrnych pamiatok zaoberať aj naďalej. Nejedná sa mi len o jeden projekt resp. len jednu sochu, či jednorázovú obnovu pomníka. Ide mi o komplexnú záchranu a údržbu všade tam, kde je to potreba, tak aby sme dedičstvo, ktoré nám tu zanechali naši predkovia, mohli bez hanby odovzdať svojím nástupcom. Nesmieme dopustiť, aby naše deti zabudli na to, kto boli ich predkovia a aké hodnoty vyznávali a ctili. Pokiaľ bude o moje služby záujem zo strany kompetentných, nevidím problém v započatej práci pokračovať i naďalej.


Otázky za epochu.sk položil S. Chromek, fotografie zo svojho archívu poskytol M. Horinka.

 

 

Galéria prác M. Horinku.

(Fotografie zo svojho archívu poskytol M. Horinka. Ďalšie foto na www.martinhorinka-renova.sk.)

 

Socha sv. Jána Nepomuckého v Jablonci stála pri klenbovom tehlovom moste nad potokom Gidra. V 70-tych rokoch minulého storočia dali komunisti sochu zhodiť do potoka, pričom sa rozbila. Miestni veriaci sochu sv. Jána z potoka vyzdvihli a pochovali na cintoríne. Na cintoríne socha odpočíva dodnes, aj keď sa objavila snaha sochu vykopať a dať zreštaurovať. Jablončania oslovili M. Horinku, ale po dohode s ním sa obec nakoniec rozhodla pre novú sochu svätca. Pán Horinka vytvoril novú sochu sv. Jána z liateho kameňa. Pracoval na nej dva mesiace. Z umelého pieskovca odlial základnú formu sochy, ktorú potom dotesal a vybrúsil do finálneho stavu. Miestni veriaci dali pri obecnom úrade postaviť štíhly pilier a zabezpečili aj techniku pre osadenie sochy svätca. Jej posviacka sa konala v roku 2012.

 

Pomník padlých v Jablonci pri kostole dlho vzdával úctu mužom z obce padlým v 1. svetovej vojne. Zub času sa však podpísal na jeho stave. Vážne defekty na pomníku hrozili zrútením jeho súčastí. Pomník narúšali aj prerastené smreky, ktoré dal farský úrad vyrezať v marci 2015. S podnetom opravy pomníka sa potom na M. Horinku obrátil pán Kucman a jeho priatelia. Pomník mal prasknutý nosný podstavec pod hlavným krížom. Musel byť okamžite zosadený, aby sa predišlo jeho spadnutiu. Po oprave podstavca bolo potrebné prebrúsiť časti pomníka a kríža, ktorý bol za pomoci miestnych mužov opätovne osadený. Pán Horinka mal z diela veľmi dobrý pocit, s takou ochotou a spoluprácou veriacich ako v Jablonci sa dlho nestretol.

 

Pomník padlých v Uníne z roku 1937 reštauroval M. Horinka v marci a apríli 2016 na podnet starostu obce. Sochu Krista opieskovaním zbavil odlupujúcej sa syntetickej farby, zvyšok pomníka stačilo len očistiť. Pomník penetroval náterom proti machom, odstránil drobné trhliny, domodeloval poškodené časti (nos vojaka, ruky Krista), nalepil odpadnutý porcelánový fotomedailón. Zvýraznil písmo a pomník natrel ochrannou fixačnou vrstvou proti zvetrávaniu kameňa. Obec dala upraviť predzáhradku a natrieť kovanú ohrádku. Pomník padlých bol po obnove posvätený 4. mája 2016.

 

Socha sv. Vendelína v Uníne bola postavená pred rokom 1850. V dobe jej vzniku tu bol okraj obce. M. Horinka pieskovcovú sochu zreštauroval v máji 2016 na podnet starostu obce. Za dobu existencie bola socha silne znečistená machom, trusom a nánosmi farby. Tlakom pary museli byť odstránené až po kamenný základ. Sochár ďalej opravil popraskané časti a domodeloval tváričky zvierat a nos svätca. Opravu si vyžiadal aj ozdobný pilier. Po dobrúsení boli na sochu nanesené dve vrstvy paropriepustnej farby pieskových odtieňov a pozlátili sa spony a doplnky sochy. Na podstavec sa na záver doplnila tabuľka s gravírovaným nápisom.

 

Jakub Štepánik (1896 - 1917), Unín. Náhrobník so sochou Piety pod krížom na unínskom cintoríne je nad hrobom Agneši Štepánikovej. Miesto je tiež symbolickým hrobom jej syna vojaka Jakuba Štepánika. Ten zahynul 13. júna 1917 v budapeštianskom špitáli na zranenie, ktoré utrpel na talianskom fronte. Jeho meno je zaznamenané aj na pomníku padlých v Uníne, ale s rozdielnym dátumom smrti. Náhrobník v lete 2016 renovoval Martin Horinka.

 

Malú kaplnku v Močidlanoch opravil M. Horinka začiatkom roka 2017 na požiadanie obce prostredníctvom starostky D. Žúrkovej. Remeselné práce na obnove kaplnky spočívali v obkopaní drenážnymi kanálmi, vytmelení strechy, odstránení starých náterov a oprave prasklín a defektov na fasáde a štukovej výzdobe. Súčasťou kaplnky bola aj kolorovaná socha sv. Jána Nepomuckého v pomerne zlom stave. Tú M. Horinka zrenovoval vo svojej dielni počas zimných mesiacov ešte pred samotnou obnovou kaplnky.

 

Socha sv. Floriána v Uníne je pred kaplnkou sv. Barbory. Rok vzniku sochy nie je publikovaný v dostupnej literatúre. Ak pripustíme, že vznikla v dobe ako jej podstavec (v obci na rovnakom stojí aj socha sv. Vendelína), zhruba ju možno datovať do polovice 19. storočia. V roku 2017 bola socha sv. Floriána aj podstavec renovované M. Horinkom. Na soche boli opravené zvetralé časti a odstránených viacero farebných vrstiev. Po obnove získala náter pieskovcového charakteru so zlátenými detailami. Obnovenú sochu posvätili 4. mája 2017, v deň sviatku sv. Floriána pred slávnostnou omšou, konanou v kaplnke sv. Barbory.

 

Socha sv. Jána Nepomuckého v Uníne stojí pred kaplnkou sv. Barbory. Existovala v polovici 19. storočia. V mesiacoch máj, jún 2017 bola socha aj podstavec zrekonštruované Martinom Horinkom.


 

Pomník padlých v Kuklove pochádza z roku 1927. M. Horinka ho zrenovoval v júni 2017. Od doby vzniku pomník prišiel o drobné súčasti, ktoré boli nahradené umelým pieskovcom. Samotný pomník je z pieskovca, ktorý časom zčernal, po chemickom vyčistení a konzervácii bol preto použitý aj zosvetlujúci paropriepustný pieskovcový náter, ktorým bola pomníku navrátená pôvodná krása.

 

Socha sv. Anny vyučujúcej pannu Máriu v Kuklove má na murovanom podstavci dva letopočty 1902 a 1982, ale pre neznalosť nevieme uviesť k akým udalostiam jej existencie sa vzťahujú. V júni 2017 sochu aj podstavec opravil M. Horinka. Samotná socha bola silne znečistená, bolo nutné ju chemicky vyčistiť a zakonzervovať.

 

Kríž z roku 1918 pred cintorínom vo Vieske bol v júni 2017 premiestnený do priestoru cintorína. Pri renovácii boli M. Horinkom z kríža odstránené dobové nátery a kríž nadobudol prírodný pieskovcový výzor. 

 

Kaplnka troch svätých v Smrdákoch v lete 2017 prešla komplexnejšou opravou. Sochy sv. Rozálie, sv. Vendelína a sv. Floriána zrenovoval M. Horinka. V auguste boli sochy osadené naspäť do obnovenej kaplnky.

 

Kríže na cintoríne v Uníne. V roku 2017 Martin Horinka zrenovoval na unínskom cintoríne obidva ústredné kríže, pri ktorých ľudia zapaľujú sviečky.

Kríž pri vchode bol po odstránení popraskanej omietky nanovo omietnutý. Nový vzhľad po obrúsení a ošetrení získal aj liatinový korpus Krista. 
Z kríža z roku 1832 boli mechanicky a chemicky odstránené nánosy nečistôt a machu. Boli opravené zvetrané časti a kameň sa na záver zakonzervoval.

 

Výber z opravených náhrobníkov

 

Komorné práce, drobný šperk. V októbri 2009 bol na poli pri Dojči objavený drobný olovený krížik z veľkomoravského obdobia. Je na ňom zobrazená súdobá štylizovaná postava Ježiša Krista. Krížik sa stal inšpiráciou pre M. Horinku, aby zhotovil jeho napodobeninu - prívesok vo forme šperku.