Praniere

Pranier v Stupave

 

Pranier v Stupave dali postaviť v roku 1766 po iniciatíve uhorského miestodržiteľa Alberta Sasko-tešínskeho a manželky Kristíny, dcéry Márie Terézie. Manželský pár sa pohoršil nad veľkým počtom slobodných matiek v Stupave a pranier bol primárne určený im. Samozrejme pripútavali k nemu aj skutočných previnilcov a delikventov.

Bol postavený pri kostole sv. Štefana kráľa, pretože tu bol na najexponovanejšom mieste. Pri úprave námestia ho premiestnili na okraj námestia k Hlavnej ulici. Vrch praniera je ukončený dnes kamennou guľou, ale pred rokom 1927 bola na jeho vrchole plastika píniovej šišky. Ďalšiu kamennú guľu na reťazi pranier získal po rekonštrukcii v 80. rokoch 20. storočia, ale v takomto prevedení išlo asi len o dekoratívny novotvar. Vtedy tiež pranier premiestnili na dnešné miesto k ohrade kaštieľa. Guľa bola niekedy súčasťou obruče, ktorú dávali pranierovanej osobe okolo krku, aby príliš nedvíhala hlavu. V 90. rokoch ho trochu znehodnotili z nevedomosti robotníci pri oprave kaštieľskej ohrady, keď ho nastriekali brizolitom. Poslednú rekonštrukciu praniera vykonal akademický výtvarník Peter Sojka v roku 2007.

 

Anton Hrnko: Stupava-Potulky históriou, Bratislava 2004, str. 50, 51;

Milan Greguš: Námestie sv. Trojice v Stupave, in: Stupava 2007 (ročenka), str. 23


 

Pranier v Prievaloch

 

Pranier v obci Prievaly je pred ohradou príkostolného areálu. Bol sem premiestnený od bývalého zájazdného hostinca v 2. polovici 20. storočia. Hostinec zbúrali v roku 1967, tak možno práve v tom roku aj premiestnili pranier. V Súpise pamiatok na Slovensku (Bratislava 1968, str. 569) bol datovaný na zač. 19. stor. Na internetovej stránke obce ho datujú do konca 18. storočia.


 

Pranier v Gajaroch

 

V obci Gajary sa pranier do dnešných čias nezachoval. Z rozprávania najstarších Gajaranov údaje o ňom zaznamenal P. Hallon. Stĺp hanby bol pri kostole medzi sochami. Bol z dreva a boli na ňom okovy. V nedeľu naň pripútavali previnilcov, aby ich vystavili pohoršeniu ľudí, ktorí išli do kostola. Na historických fotografiách je pri ľavej prednej bašte kostolnej ohrady asi 4 metre vysoký pomerne hrubý stĺp, ktorý by hádam mohol byť spomenutým pranierom. Existoval asi ešte v roku 1910.

 

Pavol Hallon: Gajary, Gajary bez dátumu vydania, str. 229;

Pavol Vrablec: Iný uhol pohľadu, in: Gajarské noviny 1-2/2013, str. 4


 

Pranier vo Veľkých Levároch

 

V obci Veľké Leváre je pranier zo začiatku 18. storočia pred kostolom Mena Panny Márie. Trestali pri ňom previnilcov, ktorí sa väčšinou dopustili asi len morálnych pokleskov. Priviazali ich k okovám praniera, kde boli na očiach obce vystavení verejnej potupe. Kovaná železná ruka s mečom nad strieškou praniera však naznačuje, že obec resp. jej zemepán mal právo veľkých zločincov aj popraviť. Popravy sa konali na Šibeničnom vŕšku, ktorý bol za severným okrajom obce, ale postupným rozšírením zástavby sa dostal až do jej intravilánu.

 

Milan Hromník: Veľké Leváre, 1997, str. 24, 25 


 

Pranier v Malý Levároch

 

Pranier stojí v časti obce Rádek. V minulosti obce Malé Leváre bola táto časť asi oveľa frekventovanejšou než dnes, pretože len na takom mieste by pranier najlepšie plnil svoj účel. Obec prostredníctvom richtára mohla k nemu pripútať drobného previnilca. Význam takéhoto pranierovania mal význam asi len do konca 18. storočia. Od toho času praniere v celej krajine prestávajú plniť svoj účel a ľudia postupne zabúdajú na ich význam. Aj pranier v obci, ktorý prišiel o okovy pred pár desiatkami rokov, sa už dlhú dobu ľudovo nazýva Božou mukou.

 

Toni Gúth, Helena Gúthová: Levárky, Bratislava 1997, str. 195

QR Code